Rudolf II. Habsburský, cisár Svätej rímskej ríše, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, markgróf moravský, arcivojvoda rakúsky
Rudolf II. Habsburský sa narodil 18. júla 1552 vo Viedni ako syn cisára Maximiliána II. Habsburského a Márie Španielskej. Kým televízny divák si jeho osobnosť spojí s nezabudnuteľnou postavou kráľa v dvojfilme Cisárov Pekár a Pekárov Cisár v podaní Jana Wericha, história si ho naozaj pamätá ako panovníka so zmyslom pre vedomosti, pokrok a umenie. Časť detstva strávil na španielskom kráľovskom dvore u brata svojej matky, kráľa Filipa II. Práve tu nadobudol vzťah k prírodným vedám, ale aj k alchýmii, nehovoriac o pokrokovom všeobecnom vzdelaní. Ako pomerne mladý prebral po svojom otcovi uhorskú korunu. Jeho korunovácia sa konala 25.septembra 1572 v Dóme sv. Martina v Bratislave. Po jeho otcovi Maximiliánovi II. a matke Márii Španielskej bol tretím korunovaným v Bratislave a zároveň jedným z najznámejších panovníkov aj našej histórie. Takmer presne o tri roky neskôr v auguste 1575 bol zvolený za rímskeho kráľa a 22. septembra toho istého roku bol korunovaný svätováclavskou korunou za českého kráľa. Bol to práve Rudolf II. ktorý presunul cisárske sídlo do Prahy. Stalo sa tak v roku 1583. Presun kráľovského dvora a nutné prebudovanie Pražského hradu nepočítalo len s ubytovaním dvoranov, ale tiež uskladnením cenných zbierok umenia, ktorými bol Rudolf II. známy. Na dvore sústredil učencov, alchymistov, významných chemikov, aj významných astronómov, akými boli Tycho de Brahe a Johannes Kepler, či učenec Giordano Bruno. Jeho život a ukončenie vlády poznačila prehlbujúca sa maniodepresívna psychóza a nezáujem o politiku v náročnom období, kedy na územie dnešného Slovenska vpadli Turci. V roku 1608 prebral vládu nad Rakúskom, Uhorskom a Moravou jeho mladší brat Matej Habsburský a v roku 1611 získal aj českú korunu. Po Rudolfovej smrti v roku 1612 nadobudol Matej aj korunu Ríše rímskej. Obdobie Rudolfovej vlády si žiaden historik nedovoľuje uzavrieť stručným hodnotením. Bol komplikovanou osobnosťou, mimoriadne vzdelanou s citom pre umenie, rozvoj a ezoterické vedy, pritom nerozhodný v politike. Obdobie je tak charakterizované a zostručnené ako „doba rudolfínska“. Dodnes považovaná za jednu z vrcholových etáp českých, ale aj našich dejín. Pochovaný je v kráľovskej hrobke na Pražskom hrade.
25.9.2022 si pripomíname 450. výročie bratislavskej korunovácie Rudolfa za uhorského kráľa.
