Koryčanská Madona z Beckova
Zaujímavé a turbulentné „životy“ nemusia mať len ľudia, ale i sochy. Osudy Madony pochádzajúcej z konca 14. storočia spôsobili, že dodnes ju môžeme nájsť pod viacerými menami - najčastejšie ako Koryčanskú, ale i Beckovskú či Novomestskú. Nech sa už, na základe jej príbehu, prikloníte ku ktorémukoľvek z názvov, socha Madony s dieťaťom patrí medzi najvzácnejšie sochárske diela vrcholnej gotiky.
Madona bola vyrobená pre poľský rod Stiborovcov, ktorý od roku 1388 sídlil na Beckovskom hrade. Legenda hovorí, že vojvoda Stibor zo Stiboríc sochu venoval svojej milovanej manželke Dobrochni, ktorá bola hlboko veriacou ženou. Manželia mali mať sochu vo veľkej úcte, pretože verili, že im po dlhoročnom čakaní na potomka dopomohla k narodeniu dediča, syna Stibora mladšieho. V období svojho vzniku bola socha skutočne umiestnená na hrade Beckov. Jej umiestnenie v hradnej kaplnke bolo však pravdepodobne dočasné, nakoľko bola určená pre novomestský kostol zasvätený Bohorodičke. Po dokončení gotickej prestavby kostola bola Madona prenesená a na 140 rokov umiestnená na hlavnom oltári tohto chrámu, pričom sa stala majetkom novomestskej prepozitúry. O význame sochy v živote mesta svedčí i fakt, že je dodnes súčasťou erbu Nového Mesta nad Váhom.
Po smrti Stibora mladšieho získavali Beckovský hrad a priľahlé majetky Bánffyovci, pôvodom zo slovinskej Dolnej Lendavy. Pavol Bánffy sa oženil s jedinou dcérou Stibora mladšieho Katarínou a založili tak spolu beckovskú líniu rodu. V tomto období región Považia poznačili nájazdy husitov, ktorým v roku 1464 podľahol aj novomestský kostol. Madonu - uctievanie ktorej bolo charakteristické pre katolicizmus - sa však podarilo zachrániť a našla opäť útočisko v bezpečí beckovskej hradnej kaplnky. Ďalší významný presun Madony nastal v 16. storočí, keď ju grófka Anna Majláthová, rod. Bánffyová, previezla na moravský hrad Cimburk. Traduje sa, že dôvodom presunu bolo zlé zaobchádzanie so sochou, ktorá mala byť vyhodená na povalu hradnej kaplnky či dokonca do potoka. Neskôr bola socha opravovaná, pričom bola zmenená jej pôvodná gotická podoba. Roku 1664 bola novovyzdobená socha oblečená do honosného rúcha a počas slávnostnej procesie prenesená na hlavný oltár kostola v Koryčanoch na Morave. Koryčany sa vďaka nej stali významným pútnickým miestom a chýr o zázrakoch Madony sa niesol doďaleka.
Keď v roku 1967 prebehla renovácia koryčanského chrámu, úpravy sa dotkli aj Madony. Reštaurátori jej prinavrátili pôvodný gotický štýl. Na pravej ruke Panny Márie vtedy odhalili zaujímavý detail – zvyšky troch vtáčích pazúrikov. Ježiško tak nemal v ruke tradičné jablko, ale o jeho ruku sa opieralo vtáča, čo nebolo v gotickom sochárstve bežným atribútom. Pre Beckovský hrad bola replika tejto sochy zhotovená v roku 2018. Zázračná Madona sa tak po viac ako štyristo rokoch vrátila „domov“ do zrekonštruovanej hradnej kaplnky.
