V roku 2025 sme si pripomenuli 155. výročie narodenia Štefana Baniča (23. november 1870, Neštich – †2. január 1941, Smolenická Nová Ves), slovenského robotníka, murára a vynálezcu, ktorý sa preslávil konštrukciou prvého použiteľného padáka 🪂.
Štefan Banič sa narodil v dedinke Neštich, dnes súčasť Smoleníc, v rodine Františka Baniča a Anny Ščibrániovej. Po skončení ľudovej školy pracoval na statku grófa Pálffyho. Kvôli svojim názorom proti maďarizácii a Apponyiho zákonom bol z práce vyhodený. Ťažká sociálna situácia ho v roku 1907 donútila odísť za prácou do Spojených štátov 🇺🇸, kde sa usadil v meste Greenville, v Pennsylvánii, a pracoval na farmách a v baniach.
V roku 1912 sa stal svedkom leteckého nešťastia, ktoré ho inšpirovalo k vynájdeniu zariadenia, ktoré by zachránilo život letcom pri páde. V roku 1913 zostrojil padák na princípe dáždnika, upevňoval sa popruhmi okolo hrudníka a otváral pomocou sústavy pružín. Jeho dômyselná teleskopická konštrukcia a rebrovité tyče umožňovali regulovať nosnú plochu a rýchlosť klesania.
Dňa 3. júna 1914 osobne vyskúšal svoj padák zoskokom z 15-poschodovej budovy vo Washingtone a neskôr aj z lietadla. Americký patentový úrad mu 25. augusta 1914 vydal patent č. 1 108 484 📜. Hoci Americká armáda padák odkúpila, do výstroje ho nezaviedla. Banič sa stal čestným členom The American Society for Promotion of Aviation a aktívne sa zapájal do Slovenskej ligy v Amerike.
Po návrate na Slovensko v roku 1920 žil v ústraní ako murársky majster a venoval sa ovocinárstvu. Spoluobjavil jaskyňu Driny pri Smoleniciach a ložisko barytu. Jeho osobnosť pripomínajú pamätníky v Bratislave a Smoleniciach, pamätný kameň v tvare padáka 🪂, pamätná tabuľa na rodnom dome a pamätná izba v Múzeu Molpír.
Štefan Banič je symbolom odvahy, vynaliezavosti a nezištného prínosu pre letectvo ✈️. Jeho život a vynález zostávajú inšpiráciou pre ďalšie generácie a pripomínajú, že aj človek z malého slovenského vidieka môže svojou vytrvalosťou zanechať stopu vo svete 🌍.
